Otázka transparentnosti
Pravidlá transparentnosti lobingu, navrhnuté Komisiou, vyvolali živú diskusiu. Proces ich prijímania nie je stále uzavretý, a tak riešením ostáva systém dobrovoľnej registrácie.
Napriek niekoľkoročnej príprave zásad transparentnosti a lobingu konečná forma opatrení predstavených Komisiou narazila na množstvo kritiky. Táto prichádzala rovnako zo strany profesionálnych lobistov, ako aj zo strany mimovládnych organizácií. Tí prví kritizovali predovšetkým požiadavku uverejňovať názvy svojich klientov a finančné záležitosti, ktoré sú často považované za obchodné tajomstvo. Problémom bola aj nízka motivácia záujmových skupín na registráciu, nakoľko tá je stále dobrovoľná a nevyplývajú z nej žiadne výhody. Podľa názoru Komisie však lobisti registráciou získavajú „reputáciu“ reprezentantov istého záujmu a garanciu systematických konzultácií s Komisiou.
Na druhej strane, skupina organizácií zastupujúca verejné záujmy kritizuje najmä to, že v registri nie sú zverejnené mená individuálnych lobistov (iba názvy organizácií), čo podľa niektorých znižuje možnosti vyvodenia priamej zodpovednosti za akty korupcie, sledovania prechodu európskych úradníkov do privátneho sektora, získania informácií o konflikte záujmov a nakoniec nejasností ohľadom počtu aktívnych lobistov v Bruseli. Ďalšou námietkou mimovládnych organizácií je nejasné a nejednotné zverejňovanie finančných informácií týkajúcich sa záujmových skupín. Lobisti zastupujúci súkromné záujmy majú povinnosť predstaviť „v dobrej viere“ finančné výpočty vlastných nákladov na aktivity spojené s lobingom v Bruseli. Organizácie verejného záujmu musia zas priznať svoj celkový rozpočet. Tento fakt podľa mnohých odporuje zásade rovnakého zaobchádzania.
Pri vytváraní transparentných podmienok pre lobistov zašli ešte ďalej poslanci Európskeho parlamentu, ktorí navrhli „povinný“ systém registrácie a sankcií. V apríli 2008 schválil Výbor pre ústavné otázky správu poslanca Alexandra Stubba (EPP-DE, Fínsko), ktorá je odpoveďou Parlamentu na iniciatívu Komisie o transparentnosti. Parlament privítal ideu vytvorenia štrukturálneho rámca pre okolo „15 000 lobistov a 2 500 záujmových skupín“, no podľa názoru európskych poslancov by mal byť tento systém povinný pre všetkých. Navyše, Európsky parlament vyzval ďalšie inštitúcie na dohodu o vytvorení spoločného systému registrácie a kódexu správania záväzného pre všetkých lobistov.
Na základe tejto požiadavky by mala byť do konca roku 2008 vytvorená pracovná skupina, ktorá sa bude v budúcnosti touto otázkou zaoberať. Európsky parlament navrhol aj sankcie, ktoré by sa mali uplatňovať voči lobistom porušujúcim kódex. Tie sa môžu pohybovať od dočasného po úplne vylúčenie z registra. Niektorí poslanci Parlamentu dokonca navrhovali vytvorenie takzvanej „čiernej listiny“, do ktorej by boli zapísaní lobisti vylúčení zo systému. Pokiaľ ide o zverejňovanie finančných informácií, Európsky parlament zároveň navrhol povinnosť zverejňovať príjmy a podiely klientov poradenských spoločností a právnických firiem, ktoré sa zaoberajú lobingom v európskych inštitúciách. Návrh EP počíta aj s uverejňovaním hlavných zdrojov financií, pokiaľ ide o MVO a think-tanky pôsobiace na európskej úrovni.
Zatiaľ je nejasné, ako sa nakoniec skončí úsilie európskych inštitúcií o zvýšenie transparentnosti a regulácie lobingu. Riešením by mohlo byť vytvorenie jednotného systému registrácie záujmových skupín a lobistov pre všetky európske inštitúcie a zavedenie takzvanej „legislatívnej stopy“. Problémom však je, že v súčasnosti v rámci EÚ neexistuje legislatívny základ pre povinnú registráciu lobistov. Istou nádejou je prijatie Lisabonskej zmluvy, ktorá by mala takýto rámec pre všetkých lobistov pôsobiacich tak v Bruseli, ako aj v Štrasburgu vytvoriť. Dovtedy ostane pravdepodobne riešením systém dobrovoľnej registrácie, ktorý sa usiluje zaviesť Európska komisia.