Regulácia alebo samoregulácia?
Jednou z horúcich tém diskusií o lobingu v EÚ je, či sa dokáže sektor efektívne regulovať sám, alebo majú byť prijaté záväzné pravidlá.
Otázka transparentnosti európskych inštitúcií vo vzťahu k obyvateľom sa dostala do popredia s nástupom Barossovej komisie. Tá začala konať dosť razantne. Jej zámerom bolo zabezpečiť väčšiu otvorenosť únie verejnej kontrole, v rámci ktorej by sa vytvoril štruktúrovaný rámec pre činnosti predstaviteľov záujmových skupín. V súvislosti s tým sa v roku 2005 problém regulácie lobingu objavil v Zelenej knihe o transparentnosti v EÚ. Európska komisia v nej načrtla hlavné problémy spojené s lobingom v európskych inštitúciách, napríklad predkladanie informácií o možných hospodárskych, sociálnych a environmentálnych dôsledkoch legislatívnych návrhov, skreslených záujmovými skupinami; organizovanie masových kampaní vďaka moderným komunikačným technológiám bez toho, aby si inštitúcie EÚ mohli overiť, v akej miere tieto kampane odrážajú skutočné obavy občanov EÚ; spochybňovanie legitímnosti zastupovania záujmov európskymi MVO, keďže niektoré sú závislé od finančnej pomoci z rozpočtu EÚ; rovnaké podmienky prístupu lobistov k európskym inštitúciám; a nakoniec nedostatok informácií o lobistoch pôsobiacich na úrovni EÚ a o finančných zdrojoch, ktoré majú k dispozícii.
Riešením, ktoré Komisia navrhla, má byť zvýšenie kontroly a verejnej informovanosti o záujmových skupinách a lobingu v EÚ. Prvým krokom v júni 2008 bolo vytvorenie verejného on-line registra lobistov a záujmových skupín, iniciovaného komisárom pre administratívne záležitosti Siimom Kallasom. Podmienkou zápisu do registra je uvedenie názvu organizácie, cieľov činnosti, ako aj oblasti európskych politík, v ktorých daná skupina pôsobí. Záujmové skupiny musia súčasne poskytnúť základné informácie o svojom financovaní a uviesť názvy svojich klientov a ich podiel na ročnom príjme. V súčasnosti je v registri zapísaných okolo 588 záujmových skupín, z toho najviac (okolo 344) tvoria interní lobisti a profesijné zoskupenia zaoberajúce sa lobingom.
Register rozdeľuje lobistov do troch hlavných skupín, pričom požiadavky na registráciu jednotlivých skupín sú rôzne:
- profesionálni poradcovia a právnické firmy,
- korporátni lobisti a obchodné komory,
- MVO a think-tanky.
Poradcovia a právnické firmy musia uviesť celkové príjmy za lobing v európskych inštitúciách a zároveň ich rozdeliť podľa jednotlivých klientov (buď v absolútnych číslach alebo v percentách z celkového príjmu). Druhá skupina musí uviesť súhrnné náklady použité na lobing vo všetkých európskych inštitúciách. Nakoniec, MVO a think-tanky majú povinnosť uverejniť celkový rozpočet organizácie a uviesť hlavné zdroje svojho financovania.
Ďalším krokom Komisie bolo vytvorenie univerzálneho kódexu profesionálneho správania lobistov, ktorého prijatie je podmienkou zápisu v registri. Bol vytvorený tak, aby mohol byť aplikovaný na všetky záujmové organizácie – vrátane MVO, profesionálnych lobistov, korporátnych lobistov alebo reprezentantov zamestnaneckých zväzov. Kódex obsahuje sedem pravidiel, ktoré musia zástupcovia záujmových skupín dodržiavať pri profesionálnych kontaktoch s predstaviteľmi európskych inštitúcií.
Zástupcovia záujmových skupín:
- vždy poskytnú svoje identifikačné údaje, a to tak, že uvedú svoj názov, alebo meno a názov, alebo mená subjektu alebo subjektov, pre ktoré pracujú alebo ktoré zastupujú,
- nikdy o sebe neuvedú nesprávne údaje, pokiaľ ide o registráciu, s cieľom uviesť do omylu tretie strany a/alebo zamestnancov EÚ,
- vždy uvedú zastupované záujmy a prípadne aj klientov alebo členov, ktorých zastupujú,
zabezpečia, aby informácie, ktoré poskytujú, boli podľa ich najlepšieho vedomia neskreslené, úplné, aktuálne a aby neboli zavádzajúce,
- nikdy nezískavajú ani sa nesnažia získať informácie alebo rozhodnutie nečestným spôsobom, a takisto nikdy neovplyvňujú ani sa nesnažia nečestným spôsobom ovplyvniť rozhodnutie,
- nikdy nenavádzajú zamestnancov EÚ na porušovanie pre nich záväzných pravidiel a noriem správania,
v prípade, že zamestnávajú bývalých zamestnancov EÚ, rešpektujú ich povinnosť dodržiavať pravidlá a dbať na požiadavky v oblasti ochrany dôverného charakteru informácií získaných v bývalom zamestnaní, ktoré sa na nich vzťahujú.
Z pohľadu Európskej komisie je register záujmových skupín a lobistov stále experimentálny projekt. Komisia plánuje na konci jednoročného skúšobného obdobia (jún 2009) vyhodnotenie projektu a jeho prípadné rozšírenie na ďalšie inštitúcie – Európsky parlament a Radu EÚ. Dosiahnutie medziinštitucionálnej dohody ustanovujúcej spoločný systém registrovania lobistov však zatiaľ naráža na niekoľko problémov súvisiacich s odlišnými spôsobmi práce a rozhodovania v jednotlivých inštitúciách.