Visegrad EU portals: EurActiv.sk | EurActiv.cz | EurActiv.hu | EurActiv.pl EuropskaUnia.sk

Kto za koho lobuje, regulácia lobingu v EÚ

Hoci lobing pri inštitúciách EÚ nie je regulovaný tak, ako napríklad v Spojených štátoch, existuje niekoľko všeobecných ustanovení týkajúcich sa činnosti záujmových skupín a ich vzťahu k európskym inštitúciám.

Európska únia sa dlhý čas úspešne vyhýbala priamej regulácii lobingu. V podstate žiadna z európskych Zmlúv priamo lobing nespomína,ani sa ho nepokúša regulovať. Na úrovni únie však existuje niekoľko všeobecných ustanovení týkajúcich sa činnosti záujmových skupín a ich vzťahu k európskym inštitúciám. V protokole o sociálnej politike, ktorý tvorí prílohu k Zmluve o Európskej únii (čl. 3.1), sa napríklad Európska komisia zaväzuje ku konzultáciám so zástupcami sociálnych partnerov v oblastiach týkajúcich sa sociálnej politiky. V Maastrichtskej zmluve (1992) sú zakotvené zásady spolupráce záujmových skupín s európskymi inštitúciami (čl. 118b). Podľa čl. 245 č. 2 je zas Európska komisia oprávnená a viazaná udržiavať kontakty nielen s vládami jednotlivých členských štátov a im podriadenými orgánmi, ale aj so záujmovými skupinami.

S pribúdajúcim počtom záujmových skupín a profesionálnych lobistov sa postupne stali všeobecné ustanovenia nedostatočné. Ako bolo spomenuté, Európska komisia odhaduje počet aktívnych záujmových skupín v EÚ na 2 600, počet lobistov sa odhaduje až na15 000.Pre európske inštitúcie prestala byť situácia pri takomto množstve prehľadná. Ako to vystihol zástupca Združenia pre transparentný lobing a etickú reguláciu (ALTER) Paul de Clerck, „nikto nevie,kto, za koho a ohľadom čoho vlastne lobuje“. Riešením mala byť regulácia vzťahov záujmových skupín s európskymi inštitúciami nad rámec všeobecných zásad konzultácií a rovnakého prístupu. Problémom sa však v tomto prípade ukazuje nejednotný postoj inštitúcií k otázkam regulácie lobingu.

Európska komisia vnímala vzťah so záujmovými skupinami ako možnosť rozptýlenia výhrad týkajúcich sa demokratického deficitu v EÚ.Dlhodobo preto odmietala akúkoľvek záväznú reguláciu, ktorá by mohla mať za následok redukciu ich počtu. Riešením má byť podnecovanie profesionálnych združení lobistov na prijatie samoregulácie. Takým prístupom sa Komisii podarilo na istý čas čiastočne „vyriešiť“ problém regulácie a zároveň priamo neobmedzovať množstvo záujmových skupín pôsobiacich v Bruseli. Výsledkom bolo vytvorenie a prijatie dvoch dobrovoľných kódexov profesionálneho správania (code of conduct) najväčšími európskymi profesionálnymi organizáciami lobistov SEAP a EPACA.Oba kódexy sú obsahovo podobné a určujú všeobecné zásady prístupu lobistov k európskym inštitúciám. Ich zásadný význam však spočíva v tom, že vytvorili štandard postupovania lobistov vo vzťahu k inštitúciám, ktorý je akceptovaný tak Európskou komisiou, ako aj Európskym parlamentom.

Európsky  parlament zvolil v otázke regulácie a kontroly lobingu odlišný prístup. Stojí na systéme akreditácie regulujúcom vstup lobistov do parlamentných budov. Každý z nich môže získať oprávnenie navštevovať pravidelne Európsky parlament, ak sa akredituje pri Kolégiu kvestorov a podpíše kódex profesionálneho správania. V súčasnosti je takýmto spôsobom v Parlamente zaregistrovaných okolo 4 570reprezentantov záujmových skupín. Je však potrebné dodať, že akreditácia vydaná Európskym parlamentom nedáva okrem bezproblémového vstupu do priestorov EP žiadne špeciálne výsady.

Samoregulácia, ktorá dlhý čas v európskom lobingu prevládala, viedla spolu s nárastom počtu záujmových skupín k otvoreniu otázky, kto vlastne tvorí a ovplyvňuje európsku politiku a kto stojí za lobistami pôsobiacimi na európskej úrovni. Oprávnenosť týchto otázok potvrdili najmä odhalenia profesionálnych záujmových skupín stojacich za vytváraním a financovaním „jednorazových“ MVO alebo vlastných think-tankov, alebo prípady, keď bývalí úradníci európskych inštitúcií začali ihneď po odchode z inštitúcií pracovať pre medzinárodné korporácie. Na otvorenie otázky kontroly lobingu mala vplyv aj kauza amerického lobistu Jacka Abramoffa, v ktorej bol profesionálny lobista obvinený zo sprenevery peňazí svojich klientov a lobingu proti ich záujmom. V Spojených štátoch vyvolala kauza pochybnosti o fungovaní a kontrole systému reprezentácie záujmov a hoci priamo nesúvisela s lobingom v EÚ, jej medializácia prispela k iniciatíve Barrosovej komisie, ktorej cieľom mal byť transparentný vzťah medzi európskymi inštitúciami a záujmovými skupinami.

© 2003-2009 I-EUROPA, s.r.o.
Obsah tejto stránky je autorským dielom. Akékoľvek porušenie autorských práv zakladá občianskoprávnu a trestnoprávnu zodpovednosť protiprávne konajúcej osoby. Viac informácií je možné nájsť v sekcii Ochrana autorského práva. Design a spracovanie Backbone s.r.o.