Národný lobing
Národný lobing je realizovaný predovšetkým prostredníctvom národných úradníkov pôsobiacich v rámci Rady EÚ. Ponúka výhodu domáceho prostredia, no jeho úspešnosť je však limitovaná možnosťami komunikácie medzi záujmovými skupinami a národnou administratívou.
Lobing v európskych záležitostiach na národnej úrovni je pre veľa záujmových skupín a lobistov primárnym spôsobom kontaktu s európskou politikou. Hlavným dôvodom výberu tejto stratégie je výhoda domáceho prostredia, v ktorom prebiehajú politické a administratívne procesy, možnosť priameho kontaktu s domácimi politikmi, ich geografická a kultúrna blízkosť a viac-menej bezproblémová komunikácia.
V „národnom lobingu“ ide o prenesenie postoja k danému problému cez národné kanály na európsku úroveň. Je realizovaný predovšetkým prostredníctvom národných úradníkov pôsobiacich v rámci Rady EÚ. Jeho úspešnosť je však limitovaná možnosťami komunikácie medzi záujmovými skupinami a národnou administratívou. Všeobecné platí, že čím otvorenejšia forma verejnej správy, tým jednoduchší prístup k formovaniu národného stanoviska. V pluralitných a otvorených politických systémoch je výsledkom kompromis, ktorý odráža záujmy rôznych skupín. Naopak, v uzavretých systémoch má možnosť formovania politických stanovísk len niekoľko vybraných skupín s prioritným vstupom. Príležitosťou k formovaniu národného stanoviska sú predovšetkým konzultácie o návrhoch európskych inštitúcií na národnej úrovni.
Podľa prieskumu Európskej komisie je v štyroch stredoeurópskych krajinách kvalita konzultačných procesov medzi ministerstvami a záujmovými skupinami relatívne nízka. Výsledkom je dlhodobá nespokojnosť záujmových skupín s kvalitou a efektivitou týchto procesov. Mnoho z nich poukazuje predovšetkým na problémy s nedostatočným množstvom informácií týkajúcich sa konzultačných procesov. Z pohľadu verejnej správy je efektivita a frekvencia týchto konzultácií podmienená problémom identifikácie kľúčových aktérov a nedostatkom zdrojov. Spomínaný prieskum poukázal na to, že až okolo 74 % respondentov reprezentujúcich súkromnú sféru v desiatich nových členských štátoch je nespokojných so spôsobom, akým konzultácie prebiehajú, pričom najväčšia miera nespokojnosti sa objavuje v Poľsku a v Českej republike.
Z vyššie uvedeného možno usúdiť, že aj napriek vysokému deklarovanému záujmu o vplyv na európsku politiku rutinné využívanie národných kanálov a aktivita sú v nových členských krajinách stále problematické.