Slovenský lobing v EÚ
Veľká časť predstaviteľov slovenského súkromného sektora pociťuje potrebu účasti na formovaní politiky Európskej únie. V súčasnosti možno vidieť trend rastúceho záujmu o európsku politiku.
V prvých rokoch členstva v EÚ slovenské záujmové skupiny zaostávali svojimi aktivitami v porovnaní so skupinami z nových členských krajín. Väčšina záujmových skupín z nových štátov EÚ začala budovať vzťahy a reprezentáciu v Bruseli už koncom 90. rokov, čo výrazne pomohlo jednotlivým sektorom pri ich príprave na vstup do EÚ. V tomto období slovenské záujmové skupiny realizovali svoje ciele buď na úrovni vlády, alebo pričlenením sa k existujúcim európskym federáciám. Táto situácia však prešla v posledných rokoch zmenou a v súčasnosti možno vidieť trend rastúceho záujmu o európsku politiku.
Obrazom toho trendu je napríklad vnímanie Európskej únie slovenskými podnikateľmi, ktoré je dlhodobo pozitívne. Pritom viac ako 80 % zástupcov slovenských podnikov deklarovalo pri vstupe do EÚ potrebu reprezentácie svojich záujmov v Bruseli (CAPE, 2004). Pokiaľ išlo o formu zastúpenia, väčšina by podľa prieskumu uprednostnila reprezentáciu prostredníctvom obchodnej komory. Sektorovú asociáciu považovalo v roku 2004 okolo 40 % opýtaných za dôležitú formu reprezentácie a o založení vlastnej kancelárie uvažovalo okolo 7,7 % opýtaných (CAPE, 2004).
Z nasledovných dát možno určiť očakávania zástupcov slovenského súkromného sektora od charakteru informácií a služieb spojených s reprezentáciou v EÚ.
V porovnaní s reálnym stavom zastúpenia slovenského súkromného sektoru v Bruseli sú tieto dáta nadhodnotené. Na ich základe však možno minimálne poukázať na to, že veľká časť predstaviteľov súkromného sektora pociťuje potrebu účasti na formovaní politiky Európskej únie.
Množstvo slovenských subjektov získalo po roku 2004 plnoprávne členstvo v euroasociáciách. V súčasnosti sa ich zastúpenie počtom blíži k priemeru ostatných členských krajín. Podľa už spomenutého prieskumu 53 euroasociácií v nich majú slovenské záujmové skupiny 69-percentné zastúpenie. Tento prieskum poukázal aj na pozitívny rast tejto formy zastúpenia. Kým v období vstupu do EÚ malo plnoprávne alebo čiastočné členstvo v skúmaných európskych asociáciách 37 slovenských združení, asociácií a podnikov, v roku 2008 ich bolo celkovo 48. Členmi jednej európskej asociácie pritom môže byt viacero subjektov z rovnakej krajiny, napríklad členmi COPA-COGECA, najväčšej európskej organizácie reprezentujúcej poľnohospodárov, sú Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora (SPPK), Združenie vlastníkov pôdy a agropodnikateľov Slovenska (ZVPAS), Zväz poľnohospodárskych družstiev a obchodných spoločností SR (ZPDaOS), Zväz roľníkov a agropodnikateľov Slovenska (ZRAS).
V posledných rokoch sa takmer zdvojnásobilo aj priame zastúpenie slovenských záujmových skupín v Bruseli. Pri vstupe Slovenska do EÚ v roku 2004 malo v Bruseli svoje zastúpenie len 6 organizácií, v súčasnosti ich tam pôsobí 14. Najpočetnejšie a najaktívnejšie sú zastupiteľstvá regiónov, z ktorých niektoré pôsobia v Bruseli od vstupu do EÚ. Z iniciatívy Košického samosprávneho kraja vznikol v roku 2005 v Bruseli Dom slovenských regiónov, ktorý v súčasnosti zastrešuje pôsobenie ôsmich samosprávnych krajov. Popri tomto zastúpení sú regionálne záujmy reprezentovane aj Domom európskych miest, obcí a regiónov, v ktorom má Slovensko od roku 2007 svoje zastúpenie. Jeho iniciátorom je Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS), ktoré poskytuje spoločné zastúpenie miestnej a regionálnej územnej samosprávy vo vzťahu k orgánom EÚ. Ulohou regionálnych reprezentantov záujmov v Bruseli je predovšetkým monitorovanie aktuálnych európskych politík, lobovanie v prospech jednotlivých regiónov, miest a obcí, networking, čiže budovaniu kontaktov a komunikácie s európskymi inštitúciami a partnerskými organizáciami, a v neposlednom rade ekonomická, spoločenská alebo turistická propagácia regiónov.
Podnikateľský sektor ma v Bruseli priame zastúpenie vďaka Podnikateľskej aliancii Slovenska (PAS). PAS zatiaľ ako prvá a jediná slovenská podnikateľská asociácia začala činnosť vlastného zastúpenia v EÚ. Jeho hlavným poslaním je aktívne reprezentovať a dlhodobo obhajovať záujmy slovenských podnikateľov v európskej aréne. Jednou z plánovaných úloh zastúpenia je aj zastupovanie záujmov jednotlivých členov PAS a v prípade záujmu asistencia pri vytváraní vzťahov s európskymi inštitúciami. Popri predstaviteľoch PAS má už dlhší čas svoje bruselské zastúpenie poradenská spoločnosť AJG, ktorá poskytuje konzultačne služby a lobing pre svojich klientov so Slovenska. V roku 2007 začala AJG pôsobiť pod značkou FIPRA, jednej z väčších medzinárodných konzultačných firiem.