Založenie reprezentácie záujmovej skupiny v Belgicku
Reprezentácia záujmovej skupiny v Belgicku môže mať rozličnú právnu formu, každá zo sebou nesie určité výhody a obmedzenia.
1. Právne aspekty.
Belgický právny systém ponúka záujmovým skupinám niekoľko možností založenia reprezentácie v Belgicku. V zásade je možné uvažovať o nasledujúcich možnostiach: forma medzinárodnej neziskovej asociácie (international non-profit association – INPA), domácej neziskovej asociácie (domestic non-profit association ASBL/VZW), takzvaných „faktických asociácií“ (factual association) alebo pôsobenie ako reprezentácia zahraničnej asociácie v Belgicku.
2. Sloboda združovania
Sloboda združovania je explicitne garantovaná belgickou ústavou v článku 27. Toto právo je ďalej obsiahnuté v zákone z 24. mája 1921 ako „garancia slobody združovania sa“. Na základe tohto zákona a jeho neskoršieho znenia sa upravuje pôsobenie medzinárodných neziskových asociácii (INPA), domácich neziskových asociácii (ASBL/VZW), „faktických asociácií“ a pôsobenie zahraničných asociácií z kancelárie v Belgicku.
3. Formy podnikateľských asociácií
3.1 Medzinárodné neziskové organizácie (INPA)
V máji 2002 bol v Belgicku prijatý zákon o neziskových organizáciách, medzinárodných neziskových organizáciách a nadáciách (ďalej len zákon). Podľa odhadov pôsobí na základe tohto zákona v Belgicku v súčasnosti okolo 1200 - 1500 INPA.
Definície:
Článok 49 zákona stanoví kritériá, na základe ktorých je asociácii priznaný právny charakter a je uznaná ako INPA:
- Asociácia nesmie vykonávať priemyselné alebo komerčné aktivity a zároveň nesmie prinášať svojim členom materiálny zisk
- Asociácia sa musí venovať neziskovej činnosti medzinárodného charakteru
- Členstvo v asociácii musí byť otvorené ako pre Belgičanov tak pre cudzincov
- Kancelária asociácie (v zmysle ‚siége réel/ werkelijke zetel‘) musí byť v na území Belgicka
- Ciele a aktivity asociácie nesmú odporovať belgickému právu
Ak daná organizácia spĺňa tieto kritéria, belgický kráľ (v praxi belgický minister spravodlivosti) udelí organizácií právny charakter, čím sa stáva formálne INPA.
Limitované ekonomické aktivity
Podľa zákona INPA „nesmie vykonávať komerčné alebo priemyselné aktivity a nesmie prinášať svojim členom materiálny zisk“. (Čl. 1 zákona).
Na základe predošlého zákona (z r. 1919) existoval problém miery možného zapojenia sa INPA do ekonomických aktivít a čerpania ziskov z týchto aktivít členmi asociácie. V súčasnosti belgická právna doktrína tento problém upravuje tak, že neziskové asociácie nesmú vykonávať komerčné, alebo priemyselné aktivity. Ekonomická činnosť týchto asociácii je prípustná za predpokladu, že:
- (i) takáto činnosť je vedľajšia (podružná) hlavnej činnosti asociácie,
- (ii) takáto činnosť slúži na presadzovanie neziskového cieľa asociácie,
- (iii) zisky z tejto činnosti slúžia na presadzovanie neziskového cieľa asociácie.
Zároveň platí, že nezisková asociácia nesmie prinášať priamy materiálny zisk svojim členom (napr. dividendy), avšak môže poskytovať nepriame ekonomické výhody (prístup k poradenským službám).
Neziskový účel pre medzinárodnú prospešnosť (non profit making aim for international utility)
Pred rokom 2002 museli INPA vyvíjať činnosť vedeckého, humanitárneho, náboženského, alebo vzdelávacieho charakteru. V súčasnosti sa právo obmedzuje pri činnosti INPA na kritérium „neziskového cieľa medzinárodnej užitočnosti“. Právna definícia pritom vychádza z Európskej Konvencie č. 124 o Uznaní právnej subjektivity medzinárodných neziskovýchorganizácií (Recognition of the Legal personality of International Non-Governmental Organizations) z r.1986. Pojem „non profit making aim“ je v tomto prípade blízky limitovanej ekonomickej činnosti a vo svojej podstate má garantovať neziskový charakter asociácie.
Členstvo
Členstvo v INPA musí byť otvorené cudzincom ako aj belgickým fyzickým a právnym osobám. Samotná štruktúra členstva však nemá vplyv na to, či bude asociácia uznaná belgickými orgánmi ako INPA. INPA preto nemusí mať medzi členmi žiadnych belgických občanov a nemusí zamestnávať belgických pracovníkov.
Čl. 49 zákona hovorí, že členovia asociácie nenesú zodpovednosť za dlhy a záväzky INPA. Zákon nešpecifikuje, koľko členov musí INPA mať. Ak zákon nestanoví inak, INPA musí mať minimálne dvoch členov. Ministerstvo spravodlivosti však contra legem vyžaduje minimum troch členov.
Právny charakter INPA
Podľa Čl. 50 § 1 zákona, INPA nadobúda právny charakter v momente vydania kráľovského nariadenia (Royal Decree).
Výkonná štruktúra
Podľa zákona musí mať INPA dva riadiace orgány: Zhromaždenie (General Assembly) a Radu (Board). Tieto môžu niesť iný názov, ktorý je určený na základe štatútu INPA (Čl. 48). Zákon povoľuje viac výkonných orgánov. Toto umožňuje asociácii, s istým obmedzením, vytvorenie vlastnej štruktúry. Splnenie predpísaného organizačného kritéria je jednou z podmienok získania kráľovského nariadenia.
Zverejňovanie finančných správ
Zakladajúce dokumenty INPA musia byť predložené Ministerstvu spravodlivosti. Ministerstvo spravodlivosti môže niektoré z nich zverejniť v Anexie belgického Úradného vestníka (čl. 51) Kráľovské nariadenie (Royal Decree) ďalej určuje, kto má prístup k týmto materiálom. Zákon rozlišuje tri typy INPA: malé, stredne veľké a veľké, na ktoré kladie rozdielne požiadavky pri predkladaní finančných správ.
Malé INPA majú povinnosť každoročne predložiť Ministerstvu spravodlivosti jednoduché účtovné záznamy a ročné zúčtovanie.
Stredne veľké INPA poskytujú účtovné záznamy a každoročné zúčtovanie na základe belgického účtovného práva z r. 1975, pokiaľ ku koncu účtovného roku spĺňajú minimálne dve z nasledovných kritérií:
- Asociácia má piatich stálych zamestnancov.
- Asociácia má príjem nad 250 000 eur bez zahrnutia DPH a mimoriadnych príjmov.
- Asociácia má aktíva vo výške 1 000 000 eur.
Veľké INPA musia spĺňať účtovné nariadenia platné pre INPA a v dodatku mať zákonného audítora, ak na konci účtovného roku spĺňajú minimálne dve z nasledovných kritérií:
- Asociácia má priemerný ročný ekvivalent 50 stálych zamestnancov.
- Asociácia má príjem nad 6 250 000 eur ročne bez zahrnutia DPH a mimoriadnych príjmov.
- Asociácia má aktíva vo výške 3 125 000 eur.
V prípade INPA musí Rada (Board of Directors) predstaviť ročné zúčtovanie a rozpočet na nasledujúci rok. Valné zhromaždenie musí schváliť ročné zúčtovanie a rozpočet na svojom prvom zasadnutí po stretnutí Rady.
Kráľovské nariadenie, ktoré je konzultované s Belgickou komisiu účtovného poriadku (Commission des normes comptables/ Commissie voor boekhoudkundige normen) špecifikuje pravidlá finančného informovania pre danú INPA.
Hlavné výhody a nevýhody INPA:
Výhody:
1. Hlava III zákona o INPA obsahuje iba minimálne záväzné opatrenia, čo poskytuje INPA široké možnosti kontraktačnej slobody a organizácie podľa vlastných potrieb.
2. Právny charakter INPA je garantovaný Kráľovským nariadením a ponúka danej organizácii kvalitné právne zabezpečenie.
3. INPA ma právnu spôsobilosť, a ako taká môže vlastniť aktíva, byť zmluvnou stranou a vystupovať v právnych sporoch.
4. Ohraničená zodpovednosť INPA zaručuje, že jej dlhy a záväzky sa neprenášajú na jej členov.
Nevýhody:
1. Právny charakter INPA je regulovaný Kráľovským nariadením, ktoré je potrebné nanovo získať pri schválení zmien v štatúte INPA (Čl. 50). V praxi to znamená zásadnú ingerenciu zo strany Ministerstva spravodlivosti.
2. Zdĺhavé fungovanie a nadmerná byrokracia belgickej administratívy a belgického Ministerstva spravodlivosti môže byt problémom v procese zakladania INPA, alebo modifikovania jej štatútu. Administratívne prieťahy do niekoľkých mesiacov nie sú v Belgicku ničím nezvyklým.
3. Požiadavka zverejňovania finančných správ môže byť do značnej miery problematická.
3.2 Domáce neziskové asociácie (ASBL/VZW)
Domáce neziskové asociácie (ASBL/VZW) sú regulované tým istým zákonom ako INPA. Regulácie zákona vzťahujúce sa na ASBL/VZW z nich v niektorých prípadoch robia výhodnejšiu formu organizácie pre podnikateľskú asociáciu.
Občianstvo
ASBL/VZW môžu byt založené cudzincami ako aj belgickými fyzickými osobami. Členovia asociácie nie sú zodpovední za dlhy alebo záväzky asociácie. ASBL/VZW musí mať minimálne troch zakladajúcich členov (Čl. 2,3 zákona)
Právny charakter
ASBL/VZW nadobúda právnu subjektivitu vo chvíli predloženia jej štatútu a iných požadovaných dokumentov v úrade koncipienta príslušného Obchodného súdu (tribunal de commerce/rechtbank van koophandel). Získanie právnej subjektivity nastupuje automaticky. V porovnaní s INPA nie je potrebné získať kráľovské nariadenie a vylučuje sa intervencia zo strany belgickej vlády.
Štruktúra manažmentu
ASBL/VZW musí mať podobne ako INPA dva riadiace orgány: Zhromaždenie (General Assembly) a Radu (Board of Directors). Štatút ASBL/VZW však môže ustanoviť viac riadiacich orgánov. Podľa zákona však nie je možné, aby ASBL/VZW mala iba jeden riadiaci orgán.
Zverejnenie finančných správ
ASBL/VZW musí predložiť požadované dokumenty v úrade koncipienta Obchodného súdu. Z týchto dokumentov môžu byť isté informácie zverejnené v Annexe belgického Úradného vestníka (Čl. 26 novies). Ktorákoľvek tretia strana môže požiadať o sprístupnenie týchto dokumentov. Podľa Čl. 10 zákona majú tiež všetci členovia organizácie právo na požiadanie dostať kópiu týchto dokumentov. Zverejňovanie finančných správ je skoro rovnaké ako v prípade INPA. Podľa zákona sa ASBL/VZW delia na malé, stredne veľké a veľké.
V porovnaní s INPA existujú dva rozdiely:
1. Valné zhromaždenie ASBL/VZW musí schváliť ročné zúčtovanie a rozpočet na každý rok.
2. Raz schválené ročné zúčtovanie musí byt zaslané do Belgickej Národnej Banky (pre porovnanie - INPA musí predložiť svoje ročné zúčtovanie Ministerstvu spravodlivosti)
Hlavne výhody a nevýhody ASBL/VZW:
Výhody:
1. ASBL/VZW nadobúda právnu subjektivitu ipso iure po splnení minimálnych formálnych požiadaviek. V tomto prípade je vylúčené zasahovanie vládnych orgánov. ASBL/VZW nie je odkázaná na vládne orgány ani pri zmene svojho štatútu. Proces založenia ASBL/VZW je jednoduchší.
2. ASBL/VZW má právnu subjektivitu a môže vlastniť aktíva, byt zmluvnou stranou, a vystupovať v právnych sporoch.
3. Z ohraničenej zodpovednosti jej členov vyplýva, že nenesú zodpovednosť za dlhy a záväzky asociácie.
Nevýhody:
1. Časť I zákona podrobne definuje niekoľko podmienok, ktoré musí ASBL/VZW rešpektovať, čím do istej miery obmedzuje slobodu tvorenia organizačnej štruktúry.
2. Zverejňovanie finančných správ a prístup tretích strán k dokumentom ASBL/VZW.
3.3 Faktické asociácie
INPA a ASBL/VZW majú subjektivitu, ktorá poskytuje ich zakladateľom pôsobenie v charaktere jednotnej entity. Pre asociácie pôsobiace v Belgicku však toto nie je nevyhnutnosťou. Asociácie, ktoré nemajú právnu subjektivitu, sú v Belgicku nazývané faktickými asociáciami - association de fait/ fejtelijke vereniging. Tento termín je v značnej miere zavádzajúci, keďže faktické asociácie bez právnej subjektivity môžu mať právny charakter.
Takáto asociácia je vo svojej podstate kontraktom (zmluvou) medzi členmi asociácie, na základe ktorej sa rozhodujú spoločne konať so zámerom dosiahnuť spoločné ciele, za pomoci spoločných prostriedkov. Asociácia funguje na základe zmluvy medzi členmi a záväzkov, ktoré z nej vyplývajú.
Fakt, že takáto asociácia pôsobí a vyvíja svoju činnosť v Belgicku neznamená, že musí byť regulovaná belgickým právnym poriadkom. Keďže zmluva medzi členmi môže mať medzinárodný charakter, jej strany (členovia) majú možnosť výberu, pod aký právny poriadok asociácia spadá. Fungovanie takejto asociácie, ako aj právna zodpovednosť jej členov, závisia v značnej miere od tohto rozhodnutia.
Výhody a nevýhody faktickej asociácie:
Výhody:
1. V prípade faktických asociácií neexistuje právna regulácia, ktorou by sa musela takáto asociácia pri svojom založení riadiť. Existuje preto dostatočný priestor pre zmluvnú slobodu.
2. Takáto asociácia môže byt založená bez ingerencie vládnych organov. Nevyžaduje sa kráľovské nariadenie, ani splnenie iných právnych formalít pre nadobudnutie právnej subjektivity.
3. Nevyžaduje sa zverejnenie finančných správ.
Nevýhody:
1. Keďže faktická asociácia nemá vlastnú právnu subjektivitu, nemôže ako taká vlastniť, alebo mať právo vlastniť aktíva používané na dosiahnutie cieľa asociácie. Hoci v takomto prípade je pravo vlastnenia aktív otázne, všeobecne sa prijíma, že aktíva sú spoločným vlastníctvom členov asociácie. Asociácia nemôže byť zmluvnou stranou a vystupovať v súdnych konaniach. Pôsobenie asociácie musí byť preto organizované cez štruktúry agentúry (mandat/lastgevig).
2. Z toho istého dôvodu sú členovia asociácie zodpovední za jej dlhy a záväzky. Táto zodpovednosť je prenesená na všetkých členov rovnako, iba ak by zmluva medzi členmi upravovala túto zodpovednosť iným spôsobom.
2.3.4 Pôsobenie asociácií z iných krajín v Belgicku
Asociácie pôsobiace v Belgicku nemusia nevyhnutne prijať štruktúru navrhovanú belgickým právom. Asociácia môže byť tiež založená na Slovensku a ustanoviť svoju pôsobnosť v Belgicku. Takáto pôsobnosť môže mať niekoľko foriem: reprezentácia, pobočka alebo sekretariát.
Pri tejto forme pôsobenia však mnohé asociácie narážajú na praktické problémy. Keďže nedisponujú žiadnou formálnou registráciou a nespĺňajú požiadavku zverejňovania dokumentov pred belgickými orgánmi, takéto asociácie sú často vnímané belgickými úradmi ako ‘neexistujúce’. Ako dôsledok nastupujú praktické problémy s obdržaním čísla DPH, poštovej registrácie, založenia bankového účtu, prenájmu alebo kúpy nehnuteľnosti, atď. Tieto problémy je vak možné v mnohých prípadoch bez ťažkostí vyriešiť.
Existuje totiž niekoľko spôsobov, ako získať formálne rozpoznanie v Belgicku, čo prináša takejto asociácii riešenie niektorých problémov:
V prípade zahraničnej asociácie pôsobiacej v Belgicku je možné:
- Dostať z Ministerstva spravodlivosti tzv. certifikát Čl. 8, na základe zákona z r. 1919. Tento certifikát umožňuje zverejniť štatút asociácie v Annexe belgického Úradného vestníka. Týmto sa asociácia stáva formálne existujúcou pred belgickými úradmi.
- Dostať formálne uznanie medzinárodnej asociácie na základe Európskej Konvencie č. 124 o Uznaní Právnej Subjektivity Medzinárodných Neziskových Organizácií z 24. apríla 1986.
- Získať formálne uznanie na základe bilaterálnej dohody medzi Belgickým kráľovstvom a Slovenskou republikou.
Je potrebné počítať s tým, že každá zo spomenutých procedúr je pomerne zdĺhavá a nepohodlná. Podľa zákona môžu zahraničné neziskové asociácie otvoriť svoje reprezentačné zastúpenie (siege d’operation/zetel van werkzaamhement) v Belgicku za predpokladu, že spĺňajú podmienku zverejnenia formálnych požiadaviek v Úradnom vestníku podľa zákona o INPA. Toto zastúpenie je definované v Čl. 58 zákona ako: „stály orgán bez vlastnej právnej subjektivity, ktorého aktivity sú zhodné s cieľmi medzinárodnej asociácie zameranej na neziskovú činnosť medzinárodného charakteru“. Forma reprezentačného zastúpenia je často využívaná mnohými zastupiteľstvami regiónov v Bruseli.
4. Odporúčania.
INPA a ASBL/VZW sú z pohľadu predkladania finančných správ a organizačnej štruktúry nositeľmi rovnakých povinností. Tieto prvky by preto nemali hrať rozhodujúcu rolu pri rozhodovaní o právnej forme reprezentácie.
Preto pri úvahe o forme právnych aspektoch založenia reprezentácie v Belgicku je dôležité posúdiť nasledovné: forma ASBL/VZW je výhodnejšia a jednoduchšia pri založení; na rozdiel od INPA, nie je vyžadovaný súhlas a vydanie Kráľovského nariadenia. INPA taktiež potrebuje blízku spoluprácu s ministerstvom spravodlivosti pri akejkoľvek modifikácii svojho štatútu. Keďže belgické Ministerstvo spravodlivosti je často neochotné rešpektovať princíp zmluvnej slobody, ktorá je základom fungovania INPA, je treba zvážiť, či by bola takáto forma asociácie optimálnym riešením.
Z tohto dôvodu je možné odporučiť ASBL/VZW alebo založenie reprezentačného centra zahraničnej asociácie v Bruseli.
5. Lokalizácia v Bruseli
Pri budovaní reprezentácie je dôležité myslieť na otázky spojené s lokalizáciu v Bruseli. Z pohľadu prestíže a praktickej komunikácie je vhodné otvoriť bruselskú kanceláriu v bezprostrednej blízkosti európskych inštitúcií. Takáto lokalizácia umožňuje nielen logistickú výhodu pre jej pracovníkov, ktorí budú musieť absolvovať v tejto lokalite časté stretnutia.
Podľa viacerých zástupcov podnikateľských asociácií v Bruseli, dáva lokalizácia v blízkosti európskeho diania šancu, že na akcie a stretnutia organizované kanceláriou, bude prichádzať viac účastníkov z európskych inštitúcii a partnerských organizácií. Alternatívou je otvorenie reprezentácie vo vzdialenejšej, ale lacnejšej lokalite, čo sa viaže s problémom organizovania akcií a stretnutí v konferenčných centrách nachádzajúcich sa v blízkosti EU inštitúcii.